Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo, v ktorom po dlhej dobe sľubov a prísľubov, už nikto ničomu neveril a nič nečakal. Až raz, objavil sa Odvážny, Suverénny a Chrabrý Rogi, ktorý ľuďom začal hlásať, ako len On veci zmení a ako veľmi sa o Prostý ľud starať bude.
I Prostý ľud uveril jeho slovám a zvolil si Rogiho za vládcu svojho. Spolu za okrúhly stôl i s ďalšími zasadli – Drachir ŠAŠko, Sir_Ob, i lady Akinorev.
No len čo sa moci ujali, objavila sa zlá choroba DIVOC a nielen celé kráľovstvo, ale i okolité zeme zasiahla. A tu Odvážny a Mocný Rogi, celú zem zatvoril, divotvorné veci v kráľovstve nariadil. Veď pri jeho rozhodnutiach do mesiaca DIVOC zaženie, celému svetu tak svoju jedinečnosť ukáže a ďalej sa bude môcť o svoj Prostý ľud starať.
Tích čo sa odmietli jeho nariadeniam podriadiť, označil za bláznov a nepriateľov kráľovstva. Ľudia sa prestali rozprávať, stretávať a v tichu ich domov sa im dávne spomienky na doby Krutovládcov vynárali.
Z mesiaca stali sa však roky. Prostý ľud zažíval každý deň nové šoky a prechádzal mu zrak, ako sa ten Chrabrý Rogi dokáže o ľud postarať.
No i to mu málo bolo a tak sa aj so ŠAŠkom Drachirom denne prekáral. Sir_Ob zatiaľ hľadal, ako nové chatrče stavať, ktoré by si Prostý ľud za ťažké dukáty najímať mohol. A lady Akinorev, skúmala, koľko že to Prostý ľud na daniach platí a zároveň starala sa, koľko dvorných dám, každý deň zas stratí.
Po rokoch keď zlá choroba už prestala Rogiho zaujímať, a v susednej zemi sa hrozný boj rozhorel, zas sa Odhodlaný Rogi o ľud susedov staral. Zo dňa na deň mal pre nich to čo bolo treba. A jeho Prostý ľud, opäť pocítil, aký je Rogi jedinečný a starostlivý…. – o druhých.
A keď Prostému ľudu ťažko bolo, lebo všetko draželo na Rogiho sa obrátili, aby im pomohol. No On s úsmevom za okrúhly stôl sadal i Prostému ľudu na srdce kládol, aby len vydržal, veď on sa musí o tom i onom s ostatnými Pánmi poradiť a že by aj rád pomohol, ale nie je z čoho. A vari už tak svet chodí, že Vládca Prostému ľudu pomáha?
I potom ďalšia pohroma, uhlie i drevo zdraželo a ľudia sa zimy báli, i posledné úspory sa im pomíňali a tak znova Rogiho prosili, aby ako Vládca krajiny, pomocnú ruku im dal. Márne však dúfali, Rogi zas len sedel na stoličke inej a všetkým hovoril o Drachirovej vine. Veď na záchranu Sveta pri tej pliage Divoc a na pomoc ľuďom susednej krajiny už všetko pomíňal a na Prostý ľud Proste neostalo.
Keď už videl, ako naňho každý nevrlo civí, hútal a vyhútal, ako spraviť divy. Po toľkých nápadoch, ďalšia osvietená myšlienka prišla. Juj bola že to rana veľká. Zvolal celý ľud i kráľovskí trubači hrali a On všetkým radostnú novinu vraví: „Darujem každej rodine 100 dukátov zlatých!“ I Prostý ľud jasá, no i obzerá sa, bo páni čo v Kráľovstve mestá i dediny riadia, šípia, že to bude dáka zrada. Aj tak bolo, Rogi síce Prostému ľudu 100 dukátov dal, ale aby na to mal Miestodržiteľov ošklbal. A tí, aby mohli ďalej o Prostí ľud sa starať museli dane i mýto pozvyšovať. A tak sa prostí ľud dočkal – z ľavej strany 100 dukátov dostal a z pravej mu 200 vzali.
I skončil Obyčajný a Prostý ľud tam kde bol……
…kde bolo tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo, v ktorom po dlhej dobe sľubov a prísľubov, už nikto ničomu neveril a nič nečakal. Až raz, objavil sa………..
A to už bude príbeh snáď o inom Hrdinovi.