Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo, v ktorom po dlhej dobe sľubov a prísľubov, už nikto ničomu neveril a nič nečakal. Až raz, objavil sa Odvážny, Suverénny a Chrabrý Rogi, ktorý ľuďom začal hlásať, ako len On veci zmení a ako veľmi sa o Prostý ľud starať bude.
I Prostý ľud uveril jeho slovám a zvolil si Rogiho za vládcu svojho. Spolu za okrúhly stôl i s ďalšími zasadli – Drachir ŠAŠko, Sir_Ob, i lady Akinorev.
No len čo sa moci ujali, objavila sa zlá choroba DIVOC a nielen celé kráľovstvo, ale i okolité zeme zasiahla. A tu Odvážny a Mocný Rogi, celú zem zatvoril, divotvorné veci v kráľovstve nariadil. Veď pri jeho rozhodnutiach do mesiaca DIVOC zaženie, celému svetu tak svoju jedinečnosť ukáže a ďalej sa bude môcť o svoj Prostý ľud starať.
Tích čo sa odmietli jeho nariadeniam podriadiť, označil za bláznov a nepriateľov kráľovstva. Ľudia sa prestali rozprávať, stretávať a v tichu ich domov sa im dávne spomienky na doby Krutovládcov vynárali.
Z mesiaca stali sa však roky. Prostý ľud zažíval každý deň nové šoky a prechádzal mu zrak, ako sa ten Chrabrý Rogi dokáže o ľud postarať.
No i to mu málo bolo a tak sa aj so ŠAŠkom Drachirom denne prekáral. Sir_Ob zatiaľ hľadal, ako nové chatrče stavať, ktoré by si Prostý ľud za ťažké dukáty najímať mohol. A lady Akinorev, skúmala, koľko že to Prostý ľud na daniach platí a zároveň starala sa, koľko dvorných dám, každý deň zas stratí.
Po rokoch keď zlá choroba už prestala Rogiho zaujímať, a v susednej zemi sa hrozný boj rozhorel, zas sa Odhodlaný Rogi o ľud susedov staral. Zo dňa na deň mal pre nich to čo bolo treba. A jeho Prostý ľud, opäť pocítil, aký je Rogi jedinečný a starostlivý…. – o druhých.
A keď Prostému ľudu ťažko bolo, lebo všetko draželo na Rogiho sa obrátili, aby im pomohol. No On s úsmevom za okrúhly stôl sadal i Prostému ľudu na srdce kládol, aby len vydržal, veď on sa musí o tom i onom s ostatnými Pánmi poradiť a že by aj rád pomohol, ale nie je z čoho. A vari už tak svet chodí, že Vládca Prostému ľudu pomáha?
I potom ďalšia pohroma, uhlie i drevo zdraželo a ľudia sa zimy báli, i posledné úspory sa im pomíňali a tak znova Rogiho prosili, aby ako Vládca krajiny, pomocnú ruku im dal. Márne však dúfali, Rogi zas len sedel na stoličke inej a všetkým hovoril o Drachirovej vine. Veď na záchranu Sveta pri tej pliage Divoc a na pomoc ľuďom susednej krajiny už všetko pomíňal a na Prostý ľud Proste neostalo.
Keď už videl, ako naňho každý nevrlo civí, hútal a vyhútal, ako spraviť divy. Po toľkých nápadoch, ďalšia osvietená myšlienka prišla. Juj bola že to rana veľká. Zvolal celý ľud i kráľovskí trubači hrali a On všetkým radostnú novinu vraví: „Darujem každej rodine 100 dukátov zlatých!“ I Prostý ľud jasá, no i obzerá sa, bo páni čo v Kráľovstve mestá i dediny riadia, šípia, že to bude dáka zrada. Aj tak bolo, Rogi síce Prostému ľudu 100 dukátov dal, ale aby na to mal Miestodržiteľov ošklbal. A tí, aby mohli ďalej o Prostí ľud sa starať museli dane i mýto pozvyšovať. A tak sa prostí ľud dočkal – z ľavej strany 100 dukátov dostal a z pravej mu 200 vzali.
I skončil Obyčajný a Prostý ľud tam kde bol……
…kde bolo tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo, v ktorom po dlhej dobe sľubov a prísľubov, už nikto ničomu neveril a nič nečakal. Až raz, objavil sa………..
A to už bude príbeh snáď o inom Hrdinovi.
No tak to máš smolu, že blbosť sa nedá liečiť,... ...
to tvoje zrkadielko musi byt obzvlast krute ... ...
Ak chceš používať cudzie slová, mal by si... ...
preco sa tak usilovne idemtifikujes? to nik... ...
Tak to bol naozaj "inteligentný a vecný... ...
Celá debata | RSS tejto debaty